Centrum (úryvok z pripravovanej knihy Tanec Slnka)

Srdce je podľa Schuona dvojakým centrom. Ako ľudské centrum je kauzálnym koreňom “Ja“, ako spirituálne centrum je Centrom, ktoré sa nachádza všade. Preto návrat do centra - preduchovnenie cez kontempláciu toho, že všetky veci vychádzajú z Božieho - je návratom do Centra, ktoré je všadeprítomné. (F. Schuon, Primordial Meditation, s.141). Táto poznámka si vyžaduje bližšie rozvedenie, aj keď objasnenie kvalitatívnych hodnôt kvantitatívnymi pojmami je nedostatočné a riskuje nepresnosť, pričom pre mnohých, s nedostatočnou kapacitou intelektuálnej zrelosti (ktorí povýšili skepticizmus, či cynizmus na princíp života) môže byť mŕtvym, nič nehovoriacim jazykom. Mikrokozmicky, každá ľudská bytosť má srdce, ktoré funguje ako účelné centrum, nie len fyzicky ale intelektuálne, ako stred nezmerného vedomia. V centre je čas zmenený na priestor, ako píše Guénon alebo na nekonečné teraz. Duch má schopnosť inšpirovať, preto bdelosť - zachytenie záblesku večnej prítomnosti - zdôrazňujú všetky mystické tradície. Večne prítomný okamih v Zene alebo waqt (tu a teraz) v Isláme pozná paralelu i v Lakotskom taku skansan, ktorý hovorí o prítomnosti Veľkého Ducha v každej veci, v každom okamihu, v každom čine. Vráťme sa teda k centru. To môže byť pochopené aj cez nemennosť, stálosť, ktorá je atribútom Boha. Stvorené teda logicky podlieha zmene (zmene, ktorú môžeme vnímať len vďaka niečomu čo je nemenné, ako napr. vlny na hladine oceánu, či život na povrchu zeme, či ako individuálne „vlny“ v psychickom živote človeka. Ako zmena tak i pohyb nemôže byť merateľný bez vzťahu k statike, pevnej zemi, (napr. let vtáka, či pohyb ruky vo vzťahu k telu). Nemenné nemá ani koniec ani počiatok. Človek nemôže dosiahnuť zlatý okamih prítomnosti, bez Boha, pretože byť prítomný znamená byť nesmrteľný a podieľať sa na večnosti. Naopak podliehať tlaku meniacich sa javov znamená absenciu Boha. Idea centra je ideou pokoja a jednoty a jednota je celostnosť (mitakuje ojasin). Možnože nás nasledujúca poznámka zavedie ďaleko od našej témy, i keď jasnosť a dôslednosť akou disponuje perennialista Mark Perry pri výklade centra vo vzťahu k Bohu, čo nie je diaľka ale hĺbka ( v duchovnom zmysle a teda centrum), je vhodná príležitosť ju uviesť: „ ... lokalizácia Božského – a teda Centra – závisí, prakticky povedané, na tom, kto je centrom. Inými slovami, pokiaľ individuálne ego verí, že je konkrétne - či viac konkrétne ako čokoľvek iné – všetko mimo neho stráca ipso facto na dôležitosti a naberá na abstrakcii. A potom Boh, ktorý je objektívnou celistvosťou v najabsolútnejšom zmysle ... sa stáva najvzdialenejšou entitou empiricky vnímateľnou. Preto pre jednotlivca, ktorý považuje seba materiálne, emocionálne a zo zvyku za skutočného – či už zjavne, ako v prípade arogantného človeka, alebo naivne z podvedomého zvyku, ako v prípade nedbanlivého človeka – sa svet stáva fragmentárnou mätežou oddelených realít, ktoré odrážajú jeho vlastnú fragmentárnosť a vzdialenosť od veľkého celku. Takýmto spôsobom je možné vidieť ako sa predstava centra môže, u človeka, meniť podľa jeho zmyslu pre jednotu a teda podľa zmyslu pre totožnosť, zhodnosť.“ Naopak pre svätca, či jednoducho pre Božieho človeka, je jeho zmysel pre „ja“ vyhladený pred zmyslom pre Boha. Takto je teda jeho prvým reflexom vždy myslieť najprv na Boha, a chrániť Jeho úmysel, čo znamená, že to, čo sa materiálnemu človeku javí ako strašná dimenzia reality, môže byť vďaka cnosti transformované a zahrnuté do vrodenej vznešenosti (nemennej - večnej) substancie. Človek, ktorý rozumie zmyslu pre obeť, vníma Božskú večnosť ako metakozmický archetyp jeho vlastnej skálopevnej vernosti, ktorá pretrvá poryvy zmien „bezverných“ časov. Indián z tohto uvedomenia vyvodzuje morálne zákonitosti. Dôvera v štedrosť matky zeme splýva s neustále sa obnovujúcou hojnosťou Božou (spomeňme si na zázrak rozmnoženia jedla, či symbolizmus žriedla života fons vitae) a práve preto dávať znamená prijímať. Štedrí nie sú nikdy chudobní. Dávajú z centra a z(Jeho) Centra sa im vracia. Neštedrí žijú v ilúzii oddelenosti a teda strachu a preto im bude to, čo majú vzaté.