Osamelé cédre
Na začiatku 20.storočia ešte nebol svet "ochudobnený" o prítomnosť umelcov “prorokov“, napriek úpadku umenia v jeho tradičnom zmysle. Tieto jedinečné osobnosti rástli ako osamelé cédre v pustej krajine, poskytujúc nám tieň, kde si môžeme odpočinúť od páliacej horúčavy sekularizovaného sveta. Svojím životom potvrdzovali hľadanie dokonalosti cez seba-vzdanie, ktoré sa nemôže neodrážať v ich dielach. Nesmerovali k re-sakralizácii umenia vedome, predsa však prinavrátili tajomstvo, mystérium a posvätnosť vyprahnutému svetu umenia. Pútnici Absolútna Ladislav Mednyánszky, Bohuslav Reynek a Tivadar Kosztka Csontváry sotva dosiahli nejaké uznanie počas ich života, odpútaní od plodov svojej práce však po ňom ani netúžili.
Každé storočie malo svojich inšpirovaných umelcov – veľkých v ich maličkosti, malých v ich veľkosti - osamelé cédre s koreňmi v zemi a vetvami dosahujúcimi Slnko - pracujúcich v tichosti, zakúšajúcich a sprístupňujúcich Pravdu.
Našim úsilím je kráčať v stopách týchto umelcov. Hľadieť zrakom cez tento svet k svetu, ktorý nás prekračuje. Považujeme krásu za existenciálny princíp, bez ktorého nie je možné v dlhodobom horizonte žiť. Podľa Platóna je krása vyžarovaním Pravdy. Podľa tejto pravdy chceme tvoriť.
Milan Špak je absolventom bakalárskeho štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (reštaurovanie výtvarných diel na papieri) magisterského štúdia na Technickej univerzite v Košiciach (ateliér voľnej tvorby) a doktorandského štúdia v študijnom programe Voľné výtvarné umenie na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Zúčastnil sa niekoľkých zahraničných stáží (Taliansko, USA, Rumunsko). V roku 2015 a 2017 absolvoval rezidenčné pobyty v Collegeville Institute / USA, spojené so seminárom a výstavou. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach.
Tvorbu Milana Špaka charakterizuje predovšetkým kontemplatívny rozmer, ktorého ambíciou je postihnúť hlbšie dimenzie bytia, pričom sa vo svojej tvorbe obracia ku Kráse, ako k vnútornému existenčnému princípu prekračujúcemu číre estetické hodnoty.
Hlavný zdroj inšpirácie predstavuje príroda a sakrálne umenie tradičných kultúr, ktorých štúdium výrazne ovplyvňuje obdobie tvorby posledných rokov. Kontempláciu prírodného prostredia autor pretavuje do rozmerných olejomalieb meditatívneho charakteru, či landartových a konceptuálnych projektov i videoprojekcií, inštalovaných v interiéroch sakrálnej architektúry, galérií, či v prírodnom prostredí.